Stres, zhon, nervy, časová tieseň, horúce krásne počasie, tak toto je to, čo v tatrách nebolo. 
Pohoda, klídek... vážne už len ten povestný ujo Tabáček tam chýbal... ale na druhej strane, keby sa tam doteperí aj on ta ja idem het.. 
No ako to všetko bolo..
Deň pred odchodom som šiel za mojou vrtuľkou s medovými gumovými cukríkami (ja ich moc nemusím, niet nad origoš cukorky ), že čo a ako zajtra..
Na druhý deň prídem na dohodnutú hodinu.. a čo nevidím???
Totálne, že nič, šak oni napratali celé auto haraburdami a moja útla taštička, no len len že sa tam vpratala.. no a medzi nohami som mal tiež náklad.. kirántott húš no nie úplne medzi nohami )
Jáááj a Miroslav mi porozbíjal všetky moje tyčinky a chipsy.. reku že hups..
Jájks skoro som zabudol na Moniku a Kika... Kiko úplne že pohoďák chalanisko, ale tá jeho mamina, júúúj šak ona na mňa hneď nakričala.. doteraz dodržiavam odstup: dva kroky pred ňou, abo za ňou... 
No k ceste:
Pirát Ferko so svojim renaultíkom udával tempo, my na konci pelotónu (šak to znáte to najlepšie nakoniec - ehm preto som si sadol aj dozadu :), no ale aj preto, bo teta Monika už sedela vpredu.. a nechcel som, aby Miroslav chytal za kolienko celou cestou mňa 
)
šak aj my v zadu sme to mali v pláne keď Kiko zaspí, no on vytiahol svoje pokémonové kartičky a bolo po vtákoch !! Poznal som len bulbasaura a pikačuho!! a ten prvý menovaný tam ani nebol, tak som bol vedľa jak taká jedla od vedľa ,ktorú bobrica zjedla
.
Po dopozeraní Madagaskaru2 (asi tri krát sme pozreli posledných 15 minút a nejakého psa hrdinu..sme dorazili do vysnívaného Bobrovca).
Nikde žiaden sneh... hory a bez snehu?? .. azanďalát som si pomyslel.... niečo ako kermideretvár
Všade les, stromy, potok... reku šak toto mám aj doma za záhradou.. ba lepšie o wecko sa nemusím deliť s toľkými ľuďmi.
k tomu wecku... tam keď nenacúvaš tak nemáš šancu sa vykakať !!!
A v sprche juuuuj nebudem opisovať detailíky 
.... Ale ehm po treťom dni tam vyvieral prameň (polievka z kuchyne) Som si musel ete raz nohy umyť po ospršení, bo nejak mastnota tam bola! ako nie som taký špinavý ,ale .... ááách ... stačilo..
Dobre pome k atrakciám, čo sme tam navštívili:
Demänovská ľadová jaskyňa:
človek by povedal, že keď sa ide do jaskyne, tak nebude šliapať hore kopcom, ale nieeee samozrejme lanovka nikde... hlavne, že ujo na parkovisku pýtal 5 eur....
No dobre vyšplhali sme sa, vypotil som aj dušu..
No keď sme sa dostali na rad.. no jasne ,že vtedy sme aj šli... to dáva zmysel..
v jaskyni bola tma . sme chodili a chodil ... tooooľko schodov, že...
no ale oplatilo sa, videli sme schody, po ktorých behal Jakubko (či iný chalanisko) v Perinbabke, a aj skamenelinu Batmana... no všetci sme robili, že jééééé áááááá úúúúúú.... a šli ďalej...
samozrejme chuligáni nazývajúci sa básnici jak Botto,Kráľ a iný počmárali steny (začiatok grafiťáctva na SVK)
No potom začalo ísť do tuhého... čiže už nám nekvapkala voda na hlavu ,ale videli sme ľaaad!! a sňach ... samozrejme žiadne sánky neboli k dispozícii .. veď načo 
...
Ale pre mňa lepšie, vrátim sa tam jak manager zmrzlinového stánku a spravím tam nejaké tie vylepšováky..
No na konci jaskyne boli schody nazvané: Infarktové.. a veru mali aj pravdu... za tie peniaze len toto?? som si povedal !!...no skoro ma šľak trafil
a samozrejme sme museli zas šliapať dole.. aspoň, že nám trošku popršalo
ďakujem za fotky osobe, ktorá sa aj napriek vysokým poplatkom opovážila niečo cvaknúť!!
Prosiecka dolina
Tu by som začal asi takto : tyyyy kokso...
Ako sme vystúpili z auta, tak v sa začali oblaky nejak husto schádzať!! a lialo a lialo a lialo..
Krásny to pohľad... reku hurááá hor sa do dažďa, ehm chcel som povedať do hôr!!
Chvíľku sme počkali ,bo teta čo tam sedela a pýtala od nás parkovné povedala ,že šak dojdite zajtra lístok nám uzná...
No trt makový sa sem budeme trepať aj zajtra... bo šak benzín by nám tetuľa asi nepreplatila už... Tak sme posedeli kukali sa jak leje.. bla bla bla a pár fotiek k tomu,,,
Po čase sme neverili očiam... Vyčasilo sa ... ,tak sme rýchlo nabalili dievčencom tašky na chrbátiky a chlapi brali foťáky a kamery!!!
Ja ako zdatný a najmocnejší zo všech, mal aj kameru aj foťák (teraz sa trošku chválim, šak príbeh píšem ja, a kto vie koľko ľudí sa sem dostane v čítaní)
Opíšem čo som tam videl...
kráčam, kráčam a vidím strom, strom, strom a ďalší strom.. hádajte čo ešte??? kto myslel na strom?? hmmm priznajte saa!!!! ha nie strom ale kamene ..
Tak toto bola tá ľahšia časť cesty , mali sme pekný chodníček... ale potom, kameneee skákali sme jak kamzíky.. spočiatku to bolo fain.. potom prišli potôčiky, cez ktoré sme preskakovali..
Nakoniec sme sa museli šplhať,či čo to bolo... Len reťaz nás istila od poriadneho kúpania sa.. V tomto momente som v duchu volal mamičku, aby prišla pre mňa a vymenila mi plienky
Keďže neprichádzala, tak som nabral poslednú štipku odvahy (či skôr strach?? šak som bol už posledný na rade) , vybral som sa na túru svojho života . reku naspäť pôjdeme taxíkom už (som si pomyslel).
Blúdili sme blúdili, až kým sme nenatrafili na milých angličanov!! a chceli sme foto! plííííz cvak me plííz foto ,hááát ujovi foto necelo.
Dostal rýchlokurz slovenčiny (štýl keď nás necvakneš hodím ti plecniak dolu do hustého lesa 
) Inak dedo resp.teta bo nebyť jej znalostí slovenského jazyka tak žobreme o fotku do teraz ) THANKS
No a cieľom bol asi vodopád, bo ten sme videli.. takže cieľ splnený!!!
Ukážem ho aj Vám, aby zas o mne nešli reči že som skúpy.
Prosím pokochajte sa:
Ak hádate, či je to tá fotka, čo nás mister english fotil tam máte úplne, že pravdu!!
Cestu napäť Vám uý opisovať nebudem je to to isté ako cesta hore len to treba čítať od konca
smrad z mojich topánok, ktoré som pre istotu ani do izby nezobral a vyhodil von oknom radšej opisovať nebudem...
